Viete kde Vám najviac uniká teplo?

Máte pocit, že platíte priveľa za vykurovanie? Máte plesnivé kúty v izbách? Zdá sa Vám, že cez Vaše okná "príliš ťahá"? Je Vám doma stále zima? Myslíte si, že Váš dom alebo byt potrebuje zateplenie? Nie ste spokojní s prácou firmy, ktorá Vám zateplenie už realizovala? Váš sused Vám dáva overené odporúčania ako túto situáciu zlepšiť?Nerobte unáhlené rozhodnutia! Radšej sa rozhodnite na základe reálnych faktov a nie pocitov. Ideálny spôsob ako identifikovať tepelno-izolačné nedostatky stavieb je termovízne meranie, alebo inak povedané infračervená termografia.

Termovízne merania (termografia) ponúkajú jeden z najefektívnejších spôsobov ako určiť tepelné úniky a tepelné rozdiely na sledovanom povrchu metódou snímania vyžarovaného infračerveného žiarenia z povrchu snímaného objektu. Podstatou termovízneho snímkovania, alebo presnejšie termografie je znázornenie rozloženia povrchovej teploty pomocou merania intenzity infračerveného žiarenia z povrchu. Výsledkom merania je termovízna snímka (termograf), na ktorej sa dajú presne lokalizovať problémové miesta s narušeným teplotným poľom.

Infračervená termografia, je založená na detekcii zdieľania tepla sálaním. Termovízna kamera sníma infračervené žiarenie z povrchu sledovaného objektu a transformuje reliéf teplotného poľa na viditeľný obraz. Do objektívu kamery prichádza žiarenie z troch zdrojov. Z povrchu objektu snímaného, žiarenie okolia odrážané snímaným povrchom a žiarenie prostredia medzi snímaným povrchom a kamerou. Prenos tepla sálaním sa nachádza v rozsahu vlnových dĺžok 0,75 μm do 1000 μm.

Pre obmedzenie chýb, vzniknutých absorpciou sálavej energie vzduchom, pracujú termovízne kamery v obmedzenom pásme vlnových dĺžok, najčastejšie 8 – 14 μm, v oblasti tzv. „atmosférického okna“, kde sú straty z absorpcie relatívne malé. Z hľadiska fyziky sálania je väčšina povrchov šedých, s emisivitou menšou ako 1. Emisivita je miera vyžarovania z povrchu telies. Materiály s čiernym povrchom majú vysokú emisivitu, materiály s lesklým povrchom naopak nízku emisivitu. Väčšina matných povrchov má stupeň emisivity 0,9 až 0,95. Meranie povrchu s extrémne nízkou emisivitou (lesklé kovy) je touto metódou nevhodné. Zložitá je teplotná interpretácia viacfarebných povrchov s premenlivou emisivitou na ploche vzorky. Termovízna kamera teplotu povrchu nemeria, ale na základe intenzity infračerveného žiarenia vypočíta.

Termovízne meranie má v súčasnosti veľký význam, nakoľko pomáha zisťovať nielen poruchy tepelnej izolácie, ale aj nedostatky vodoinštalácií, elektrických rozvodov a inštalácií, hydroizolácií, potrubných rozvodov, vykurovacích a chladiacich systémov, skryté poruchy pri zatekaní, tepelné mosty, a pod. Použiteľnosť a aplikácia termovíznej diagnostiky je teda široká - od malých rodinných domov cez väčšie stavebné konštrukcie až po zložité technológie v priemysle a energetike. Výsledkom je identifikácia kritických a problémových miest, možnosť ich skorého odstránenia a následná optimalizácia a úspora finančných nákladov na prevádzku alebo prípadnú haváriu.

Okrem diagnostiky v stavebníctve má termovízna kamera široké využitie aj v iných odvetviach, ako sú:
•    priemysel,
•    energetika,
•    zdravotníctvoa veterinárstvo,
•    ochrana pred požiarmi,
•    armáda.

Pri termovíznom meraní je samozrejmosťou použitie kvalitnej a správne kalibrovanej termovíznej kamery. Nemenej dôležitá je aj odborne zaškolená a skúsená obsluha, aby výsledkom merania nebol iba súbor farebných obrázkov. Cieľom je profesionálne spracovanie a odborné vyhodnotenie každého snímku s popisom, aby aj laik pochopil či je identifikovaný nejaký problém a aké sú odporúčané opatrenia na jeho odstránenie. Iba tak má termovízne meranie zmysel a je možné dosiahnuť zníženie energetickej náročnosti objektu alebo zlepšenie klimatických podmienok v interiéri.

Text a foto: Ing. Tomáš Laurinc, SCPC, s.r.o.

 

 

7.1. 2014

Identifikácia poškodenej hydroizolácie